V uvedených prípadoch sa autor usiloval – v rozsahu, ktorý je pre daný typ publikácie únosný – podrobnejšie zachytiť sled s nimi spojených udalostí a súvislostí, alebo o nich aspoň obšírnejšie informovať. Námatkovo možno v tejto spojitosti spomenúť napríklad Marshallov plán, inváziu vojsk piatich socialistických krajín do ČSSR v auguste 1968, problémy spojené s výstavbou sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros atď. Išlo najmä o udalosti, ktorých účinky boli dlhodobejšieho rázu, alebo ktoré svojím významom podstatne ovplyvnili agendu a aktivitu československej zahraničnej politiky v sledovanom období. O širších súvislostiach uvádzaných historických dát sa zmienil iba v tých prípadoch, keď si to ich obsah bezpodmienečne vyžadoval. Tejto praxe sa v zásade pridržiaval aj autor príručky. Zatiaľ čo v syntetických prá- cach sa v koreláciii so spracúvanou témou kladie dôraz na primeraný výber nosných faktov a čo najúplnejší popis súvislostí medzi nimi, cieľom publikácií zaoberajúcich sa „dejinami v dátumoch“ je priniesť čo najväčšie množstvo relevantných historických dát bez toho, aby sa pri každom uvedenom údaji obligátne poukazovalo na s ním spojené špecifické súvislosti. Navyše umožňujú poukázať na tie stránky minulého vývoja – v našom prípade československej zahraničnej politiky v rokoch 1945-1992 –, ktoré v prácach zovšeobecňujúceho rázu (ale i v učebniciach dejepisu určených pre rozličné typy škôl) chýbajú, lebo ich štruktúra je nevyhnutne iná než vecné členenie a obsahová náplň chronologického prehľadu.
Autor tejto chronologickej príručky vychádzal pri jej príprave z uvedených skutočností, ale zároveň aj z praxou overeného poznatku, že základné historické dáta samé osebe síce nemajú rozhodujúci význam pre poznanie minulosti, ale sú jeho nevyhnutným predpokladom. Pokus objasniť určitý výsek minulosti len pomocou súboru rozličných základných dát v sebe skrýva úskalie aj preto, že informácie, ktoré takéto dáta obsahujú, sú vždy kusé: ich výpovedná hodnota sa pritom nedá zvýšiť jednoduchým hromadením ďalších základných historických údajov, ale len ich komentovaním alebo zhodnotením v tých prípadoch, keď si to ich povaha a vzájomná podmienenosť vyžaduje. Nie je nijakým tajomstvom, že dejiny zahraničnej politiky určitého štátu – práve tak ako dejiny vo všeobecnosti – nemožno redukovať na číru „katalogizáciu“ jednotlivých historických udalostí a faktov zoradených v časovej postupnosti. Československá zahraničná politika 1945 – 1992 (vybrané udalosti a fakty v dátumoch)Īuthor(s): Pavol Petruf / Language(s): Slovak
0 kommentar(er)
